zuni

Tento pondelok bol naozaj zlý. Však, pani učiteľka?

Neviem a nerozumiem prečo ste reagovali tak, ako to vypálilo. Snažím sa počas týchto ostatných dní Vás pochopiť. Je nedeľa a ja na to neviem zabudnúť. Viete, bolí to! Prešlo sedem dní a stále na to myslím. Celé dni Vás mám v hlave. Hľadám dôvody. Nenachádzam.  Premýšľala som ako by som sa Vám k tomu mohla vyjadriť. Tak citlivejšie. Rozhodovala som sa už v pondelok. Mala som veľkú chuť zdvihnúť telefón a slobodne sa vyjadriť. Avšak poznám sa. Ľutovala som Vás. Radšej som to neurobila. „Horúca hlava“ by to všetko len zhoršila a myslím, že by som Vám ublížila tým, čo by zo mňa vyletelo. Tiež sa ale zamýšľam nad tým, prečo to považujem za dôležité , keď vy ste ublížili mne? Tak veľmi, že mi ten balvan tlačí na srdce a dušu. Ublížili ste mi tým najhorším spôsobom. Cez moju dcéru. Chcem pochopiť prečo. Prečo ste mi ponížili dcéru pred celou triedou? Takto ideme príkladom žiakom? Čo my „dospelí ľudia“ vlastne očakávame od detí, aby boli k sebe milí, pozorní, neponižovali sa a nešikanovali? Ako to od nich môžeme očakávať, keď vidia správanie, ktoré im vytýkame na samotnom učiteľovi.  Pani učiteľka, viete o čom píšem? Pamätáte si to?

Áno, ide o ten nešťastný dotazník. Podotýkam dobrovoľný dotazník, ktorý sme mali my rodičia vyplniť. Mám pocit, že Vám to musím vysvetliť. Dopredu sa ospravedlňujem za svoju úprimnosť. Chcem Vám odkázať, že vám neprináleží hodnotiť naše postavenie v spoločnosti a naše rozhodnutia. Prepáčte, no nie ste objektívna. Dotazník, ktorý ste nám poslali bol DOBROVOĽNÝ. Aby som Vám pripomenula jeho obsah – 3 otázky = 3 odpovede. /Odpoveď a súhlas so zaradením do súťaže/

1. Zákonný zástupca: Meno a priezvisko, trvale bytom, dátum narodenia
2. Žiak: Meno a priezvisko, trvale bytom, dátum narodenia, trieda, ZS, ulica
3. Otázka: „Prečo je moja základná škola najlepšia?“

Pod tým samozrejme zákon, ktorý ma oboznamuje o ochrane osobných údajov a žiadosť o súhlas, ktorý by som dala mojím podpisom so citujem „spracovávaním a evidovaním osobných údajov zákonného zástupcu a žiaka uvedeného v tejto prihláške. Organizátor súťaže upozorňuje na to , že ktorá škola zašle najväčší počet odpovedí svojich žiakov získa finančnú odmenu./A tu tuším, že sme pri koreni problému. /

Prvé dve otázky považujem za osobné a tieto údaje podávam, len vtedy ak ich ja považujem za potrebné. /nie že by som mala čo skrývať, ale dobrovoľne poskytovať osobné údaje mi príde ľahkovážne/ Na tretiu otázku neviem priamu odpoveď. I keď odpoveď sa tam dá hodiť akákoľvek. To by však bola lož. Práve z týchto dôvodov mi prišlo bezpredmetné dotazník vôbec vypisovať. Hádam je pochopiteľné, ak je to na báze dobrovoľnosti, že sme ho do školy neposlali . Bez výčitiek ostal nepoškvrnený doma. Nenapadlo mi, že každá akcia musí čakať reakciu. Tá z Vašej však bola prehnaná, nemiestna a neospravedlniteľná. Tak som to zhodnotila po tom, ako mi to prezentovala moja dcéra. Aby som bola objektívna, zavolala som jej spolužiačke vypočula som si jej názor. Výsledkom toho je, že ste PONÍŽILI moju dcéru, jej rodičov a v neposlednom rade seba. Ako môžete kričať na 10-ročné dieťa, že citujem: „ Do tejto školy ste neprispeli ani cent a nie ste schopní vypísať ani jeden hlúpy dotazník?“ Moja otázka znie PREČO? Prečo ste volili práve tieto slová pred 10 ročným deckom? Veď tie deti ani netušia, že na Slovensku funguje tak chorý školský systém. Pani učiteľka, ak máte problém, kľudne zavolajte, napíšte. Dieťa nie je rovnocenným partnerom na riešenie týchto vecí. V tejto dobe sa dá spojiť s rodičmi jednoducho a vieme si to vysvetliť. Deti nechajte deťmi, nech si žijú v sladkej nevedomosti spravodlivosti sveta. Tak Vám poviem, že moja predstava o reakcii na vzniknutú situáciu sa nezhoduje s Vašou. Z tej Vašej som sklamaná a nahnevaná. Dali ste možnosť deťom vidieť čo je šikana od učiteľa. Z pozície moci. Bol v skutku ten dotazník tak dôležitý? Vy si neuvedomujete ako to všetko moja dcéra vnímala.     Neviem možno išlo o tlak „zhora“. Škola má však dostatok sponzorských príspevkov a nemyslím si , že by skrachovala za jeden nevyplnený dotazník. Naozaj Vám na tom záležalo, alebo sa bojíte o svoj flek? Rada by som upozorniť, že ešte žijeme v štáte, kde je školstvo „zadarmo“. Po uhradení všetkých záväzkov ako je školská jedáleň, ZRŠ, triedneho fondu, učebníc pre AJ, NJ, a pod. mi nepríde nutné a opodstatnené posielať Vám ešte aj všimné. Nie sme súkromná škola. Nehovoriac o príspevku na skrášlenie triedy. Škola má dosť sponzorov , príspevkov, fondy opráv a pod na to, aby sme ešte aj na vymaľovanie triedy prispievali. Príspevok v hodnote 5 eur sme uhradili, avšak aj v tomto prípade ste si nemohli nechať ujsť poznámku, že sme pokojne mohli zaplatiť o euro, dve viac napriek tomu, že v ozname stálo 5€. A zase ste to adresovali  mojej dcére. Pýtam sa prečo? Tu ste však  trafili vedľa. Nie som ochotná poskytovať škole, triede , Vám „všimné“ vo forme kanc. Papierov, tlačiarne, tonerov a pod. len preto, aby ste sa k môjmu dieťaťu správali krajšie a milšie. Poprípade, hovorili mu otázky, ktoré budú na písomke. Aby ste potajme dávali do triednej knihy o dve jednotky viac, len tak , lebo rodičia… Áno, aj o tomto viem, ako ste bez hanby pripisovali známky „vyvoleným“. Viete čo? Nestojí mi to za to!

Vy by ste si ako učiteľ a rodič mohli byť vedomá toho, aké sú deti vnímavé. Oni to všetko vidia. Celé 4 roky som to doma riešila. Na začiatku si Vás dcéra vážila. No po skúsenostiach odmieta prísť na rozlúčku s Vami, ktorú samozrejme organizujú rodičia. Vy ani neviete, čo všetko sme doma za tie roky riešili. Áno, aj som Vás obraňovala. Keď sa mi sťažovala na Vaše správanie k druhým deťom. Vždy som Vás obraňovala. Hľadala som rôzne dôvody, ktoré Vás mohli primäť k tej ktorej reakcii. Vysvetľovala som, budovala v nej rešpekt k autorite, vštepovala jej nestrannosť, uhol pohľadu a na neposlednom mieste spravodlivosť. Ani raz za 4 roky som Vás pred ňou nezhodila. Až do pondelka . Prepáčte bol to z Vašej strany vrchol neprofesionality. Tak ako vy učiteľ si myslíte, že my rodičia nevidíme akú prácu na tých deťoch odvádzate, tak vy nevidíte našu prácu. Prácu rodiča, ktorý sa snaží vysvetľovať dôvody chovania sa ako učiteľov, tak aj detí. Ako to v živote chodí. Nevidíte ako pre nespravodlivosť v škole, doma plačú. Vidíte len to , že sme podľa Vás neprispeli do školy ani cent.

Milá pani učiteľka. S dovolením som si pozrela Váš profil na facebooku, aby som sa uistila, že ste naozaj len človek. Ste človek, ktorý si možno neuvedomil silu povedaného a čo tým spôsobil. Ja verím, že sa Vám to už nestane, lebo ďalší šk. rok máte nastúpiť ako triedna učiteľka k deťom (ako ste to povedali? ) prominentných rodičov. Dám Vám radu. Kontrolujte sa čo hovoríte. Od prominentných rodičov môžete očakávať aj horšie ako osobnú spoveď.

Viete čo mi povedala po potoku sĺz moja dcéra? „ Mňa to nezlomí, ja som silná žena.!“

Držím palce Vám, ako aj všetkým objektívnym učiteľom, ktorí svoju prácu berú ako poslanie. Nie ako biznis.

A nám rodičom odkazujem: „ Nebuďme ovce a ozvime sa. Nie je to ľahké, ale stojí to za to.“

…  môj otec hovorí: „Ži tak, aby si sa v starobe mohol pozrieť do vlastných očí“ #filmucitelka