Mám dve zdravé deti …. stále nespokojná, hodná stretnúť psychiatra.
Mám dobrého muža…. dokonca, každý víkend / no dobre, tak skoro každý/ raňajky v posteli, ním urobené v kuchyni…. nespokojná…. prípad pre psychiatra.
Mám strechu nad hlavou…. ešte 30 rokov určite… spolu s bankou, ale mám…. psychoš, hľadám ťa.
Mám prácu…. ok, nebaví ma, mám z nej doma tlak na srdci, vredy na žalúdku, nerozumiem vedeniu, ale… OK živí ma…. No je to povedané honosne, ale prežijem… stále nespokojná…. hallooo psychiater!
Mám výborných priateľov…. síce len pár, ale myslím, že sú skutoční…. viem im zavolať aj o dvanástej v noci a dokonca aj v tomto stave, aj teraz a pochopili by ma, vypočuli, poradili… ale čo im povedať? že mám všetko a stále niet na duši pokoj? nechcem sa pred nimi stále sťažovať…. lebo ak sa na to pozriem z druhej strany, po čase by mi to liezlo na nervy….takže isto aj im…. sťažnosti by mal vypočuť…. psychiater?!
halloooo psychiater?
Vychrlím: zdravá a štastná rodina /minimálne deti, manžel aspon 3 týždne v mesiaci 🙂 /, dobrý manžel, ktorý ma nemláti, psychický tlak použije len vo forme „rád by som šiel na pivo“, strecha nad hlavou, priatelia…. ČO MI JE?
PSYCHIATER: „Dopočutia, rozmaznaný fracek!“
Celá debata | RSS tejto debaty